Jaký účinek má domovní daň

Abstrakt:

Článok ukazuje účinky činžovnej dane v rakúskych mestách na výšku nájmu, bytové pomery a na ceny pozemkov a domov. Účinky dane sú rôzne. Autor uvádza, že čím lepšia je poloha činžovných domov v meste, tým väčšia časť nájomného predstavuje rentu pozemkovú a tým väčšiu časť dane nesú majitelia domu respektíve pozemkov. Zvýšenie dane nemá teda účinok na tú časť nájomného, ktorá sa platí za lepšiu polohu. V článku sa ďalej porovnávajú podmienky na bývanie vo Vratislavi (Wroclaw) a v Prahe. Konkrétne sa porovnáva počet obyvateľov, príjmy obyvateľstva v daných mestách, poprípade výška cien stavebného tovaru. Pomery v obidvoch mestách sú si veľmi podobné. Platí to ako u veľkosti a rýchlosti vzrastu obidvoch miest, tak u pomeroch príjmových a úrokovej miere, pri ktorej sa zúročuje kapitál uložený v domoch v obidvoch mestách. Autor nachádza malé rozdiely len v cene stavebných nákladov. Vzhľadom k tomu, že mestá sa v bytových podmienkach podobajú, pri porovnaní výšky nájomného a cien pozemkov v obidvoch mestách vyniknú účinky zdanenia, zdanenie je totiž v každom meste iné.
Základná otázka článku je, kto nesie daň. Nesie ju majiteľ, alebo ju presúva na nájomníkov vo forme vyšších nájmov? Autor zhrňuje fakty a dospieva k záveru, že byty v Prahe sú drahšie než vo Vratislavi. Vzhľadom k tomu, že ostatné činitele pokladáme za zhruba rovnaké v oboch mestách, a to i vrátane stavebných nákladov, tak príčinou týchto cenových rozdielov je výška daňového zaťaženia nehnuteľností. Autorovo porovnanie vyvracia tvrdenie, že daňové zvýšenie nespôsobuje zvýšenie nájomného vo vnútri mesta ale len na jeho okrajoch. Ďalej, autor porovnáva celkovú sumu nájomného v obidvoch mestách. Z tohto zrovnania vyplýva, že v roku 1900 v Prahe celkové nájomné (bez započítania bytov, kde býval majiteľ) činí 34 mil. a vo Vratislavi 37,8 mil. Ďalším porovnaním je porovnanie počtu bytov jednotlivých kategóriách tvorených podľa výšky nájmu. Počet bytov v najnižších troch kategóriách (do 120K/100M, do 240K/200M a do 360K/300M) je vo Vratislavi väčší než v Prahe. Autor má na to svoje vysvetlenia ako napr. že vo Vratislavi býva viac jednotlivcov a malých rodín, ktoré si prenajímajú častejšie menšie a lacnejšie byty. Porovnávali sa byty nielen podľa veľkosti ale i podľa počtu izieb, alebo podľa počtu vykurovaných izieb. Výsledky porovnania zaľudnenosti bytov ukazujú, že v Prahe je ďaleko väčšia zaľudnenosť bytov ako vo Vratislavi. „Bytové poměry v Praze lze tedy nazvat i velmi neutěšenými, stačí v tom směru poukázati k tomu, že již Vratislav zaujímá mezi říšskoněmeckými městy jedno z posledních míst v tomto ohledu.“  ¨
Z daného výskumu je zrejmé, že príčina rozdielov v kvalite bytového nažívania je vo veľkej miere v daňovom zaťažení pražských bytových jednotiek. Autor sa však snaží vo svojom výskume nájsť i odpovede na otázku či sa presúva celá daň na nájomníkov vo forme vyššieho nájomného alebo zostáva táto daň na bedrách prenajímateľov a tým stláča hodnotu domov stavebných pozemkov. Zisťuje, že daň z nájmu znižuje hodnotu resp. cenu pozemkov, bytov a domov.
V závere autor uvádza účinky dane činžovnej a taktiež zhŕňa čo vyplýva z uvedených poznatkov pre nadchádzajúcu reformu dane činžovnej.

Bučko Ján