Poměry živnostenské výroby a živnostenská politika v minulosti a přítomnosti

Abstrakt:

    Článok sa skladá z dvoch častí. Na začiatku prvého článku autor popisuje postupný proces vzniku remesla. Hovorí, že keď sa remeslo začalo sústreďovať do miest, nastávala nová potreba jeho právnej úpravy. To bolo príčinou vzniku cechového zriadenia. „Každý, kdo chtěl se v městě usaditi jakožto samostatný řemeslník, musil přistoupiti k cechu dotčeného odvětví živnostenského“. Autor udáva dôvody vzniku cechov a vysvetľuje aké pomery v nich vládli. S účasťou v cechoch sa spájali ako práva, tak i povinnosti, čo napomáhalo zjednodušovať cechový rád.  Rozkvet cechov trval od 13. storočia do 16. storočia. Prvé náznaky ich úpadku sa zaznamenali počiatkom 16. storočia. Dôvodov ich postupného úpadku je viacero. Zužovala sa veľkosť odbytiska pod nárastom počtu konkurentov, stredoveké mestá už viac neboli uzavretými celkami a stávali sa čoraz viac otvorenými voči účastníkom ostatných konkurenčných miest, dopravné náklady sa znižovali, obchod čoraz viac boril uzavretosť miest. Autor spomína narastajúce spory vznikajúce medzi majstrami a tovarišmi. Príčinou týchto sporov bol strach majstrov z tovarišov, v ktorých čoraz častejšie videli nie svojich prirodzených nasledovníkov ale budúcich konkurentov. Majstri preto stanovovali také podmienky vstupu do remesla, ktoré tovarišov natoľko finančne vyčerpávali, že v pozíciách majstrov sa stávali konkurenčne neschopnými.
Cechové zriadenie sa stalo nenávidenými jak u tovarišstva, tak u spotrebiteľov a takýto stav priamo vyzýval k reformám stávajúcich pomerov. Mestské hospodárstvo bolo postupne nahradzované hospodárstvom štátnym. Odstránili sa mestské a krajské autonómie, rušili sa vnútorné clá a mýta. Začala sa podporovať aktívna obchodná bilancia. Vyvážali sa najmä hotové výrobky za protihodnotu drahých kovov plynúcich do krajiny. S rastúcim kapitálom, rozvojom techniky a prírastkom obyvateľstva tiež vznikali podmienky pre zakladanie tovární a väčších výrobných celkov, ktoré urýchľovali zánik cechového zriadenia.
Rokom 1731 sa v Rakúsku začala reforma cechového zriadenia. Vo veľkej miere sa o to zaslúžil Karol VI. V 20. a 30. rokoch 19. storočia sa v Rakúsku rozvíjali tendencie k slobodným živnostiam i vďaka rozvoju továrnického veľkopriemyslu. Autor ďalej vymenúva podstatné známky systému živnostenskej slobody. Spomína liberálny zákon živnostenský z r. 1859 a jeho dôsledky na remeselnícku obec. V závere sa píše o nutnej potrebe vzdelávania remeselníckeho dorastu.
V druhej časti článku autor popisuje vznik a vývoj priemyslovej veľkovýroby v Čechách a Rakúsku. Továrne podporovala i hospodárska politika štátu, tým že bola formálne zavedená živnostenská sloboda. Rozmach továrnickej veľkovýroby je názorne ukázaný na číselných ukazovateľoch viacerých oborov priemyslu, ako napríklad: na narastajúcom počte ľudí pracujúcom v priemysle, na raste cezhraničného obchodu, množstve spracovaného železa, alebo spotrebovaného uhlia. Spomenuté sú i dopady vývoja priemyslu na štátny rozpočet, na veľkosť vybraných daní.
Autor ďalej zmieňuje, že i keď je trend jednoznačný, prevaha veľkovýroby nad remeslom, zatlačovanie remesla sa nedeje všade rovnakou mierou. Existujú totiž stále také výroby, ktoré nevyžadujú potrebu veľkého kapitálu a pre veľkovýrobu sú nevhodné. Ďalším faktorom pôsobiacim proti úplnému vytlačeniu remesla j, že na rozdiel od miest, obce budú poskytovať stále priestor pre remeselnícke uplatnenie. Tesne pred záverom autor vyslovuje myšlienku akú úlohu by mal hrať v tejto zmene pomerov štát.

Bučko Ján