Hospodářské poznámky k válce roku 1914

Abstrakt:

Prvá časť článku (Hospodářské pozadí války) sa zaoberá hospodárskym pozadím vojny. V dôsledku vojny sa značne zmenšila vedecká tvorba, ukázala sa závislosť duševnej produkcie Rakúska na Nemecku. Vo vtedajšej zverejňovanej literatúre bolo možno vycítiť rivalitu jak medzi Nemeckom a Anglickom tak medzi Nemeckom a Francúzskom. Nemecko sa stalo tŕňom v oku viacerým štátom. Francúzi nenávideli Nemcov hlavne od roku 1970 kedy prehrali vojnu a boli im následne odobrané územia Alsaska a Lotrinska, Dáni pre násilné odtrhnutie Šlesvicka a Holštýnska z ich vtedajšieho územia. Rusi zase nemali radi Nemcov pre ich pracovitosť, svedomitosť a kultivovanosť, inými slovami pre ich kultúrnu nadradenosť. Avšak ako najväčší nepriateľ Nemecka bola vnímaná Veľká Británia, ktorá nedokázala prehltnúť fakt, že z dlho zaostalej oblasti Nemecka sa stáva obor, ktorý začína vážne konkurovať anglickým mocenským a hospodárskym záujmom. Nemecko dokázalo konkurovať svojimi výrobkami jak v odľahlých Anglických kolóniách tak i v samotnej Veľkej Británii. Konkurencia v exportovaných tovaroch šla ruka v ruke s konkurenciou v loďstve, v čom bola Veľká Británia dovtedy úplnou kráľovnou a patrične bola na to hrdá.
Článok sa zaoberá aj otázkou akú dôležitú úlohu v hospodárskom raste má populačný rast. Rozmach Nemecka v tejto oblasti ďaleko predbiehal predovšetkým Francúzsko, pre ktoré bola príznačná stagnácia populačného rastu. Veľmoci si boli vedomé faktu, že čím viac stúpa zaľudnenosť krajiny, tým viac rastie i jej produkcia a sila jej armády.
Nemecko vedomé si svojho rozvoja a potenciálu, pri pohľade na rozlohy, ktoré priamo či nepriamo kontrolujú Angličania alebo Francúzi si uvedomuje nutnosť rozvoja svojej imperialistickej politiky. Kolónie mali obrovský význam, najmä z obchodného hľadiska predstavovali nové trhy pre materské štáty. Hlavné zahranično-politické témy boli: otázka námorných panstiev na Čiernom mori a v malej Ázii, nemecké, belgické ale i anglické a francúzske kolónie v Afrike a v Ázii. Imperializmus európskych mocností priniesol do nadchádzajúcej vojny nový, svetový rozmer.
Druhá časť článku (Válečné náklady a jejich uhrazení) sa zaoberá vojnovými nákladmi a spôsobom ich hradenia počas vojny
Autor článku detailne rozoberá sumy vynakladané jednotlivými štátmi na úhradu vojnového konfliktu. Detailnému spracovaniu podliehajú aj spôsoby ktoré sa vyberali pri financovaní Prvej svetovej vojny.
Prvá svetová vojna si vyžadovala nepomerne viac finančných prostriedkov ako všetky predchádzajúce vojny. Konflikt bol väčší čo do počtu vojska ale i nákladnosti výzbroje. Používali sa modernejšie zariadenia ako napríklad poľné telefóny, pancierová vlaky, lietadlá a podobne, čo vyžadovalo väčšie potreby na financovanie..
 Na úhradu vojnových nákladov sú potrebné zdroje, z ktorých je možno čerpať. Do úvahy prichádzalo viacero možností. Teoreticky najideálnejšou možnosťou by bolo čerpanie prebytkov štátnej pokladne z predchádzajúcich rozpočtových období. Avšak to malo samozrejme svoje limity. Reálnejšie financovanie sa zdalo byť financovanie cez úvery alebo prostredníctvom zvyšovania stávajúcich alebo zavedenia nových daní. Ďalšími možnými alternatívami bolo napríklad výdatnejšie razenie drobných mincí, vojnové kontribúcie, reparácie, vojnové koristi
Tretia časť článku (Úhrada válečných břemen po válce) pojednáva o úhrade vojnových nákladov po vojne.
Malo sa za to, že väčšinu vojnových výdavkov platil ten kto stál na strane porazených. Vojnová náhrada však nemala pokrývať len priame či nepriame útraty, ale mala byť v takej výške, ktorej splácanie by znemožnilo porazenému štátu opätovnú vojenskú akciu. Porazení mali byť trvale oslabení a víťazi hospodársky posilnení.

Bučko Ján