Konec zmocňovacích zákonů
|
Autor:
|
Weyr, František
|
|
Typ:
|
článek
|
|
Klíčová slova:
|
demokracie, zákonodárství, zmocňovací zákon
|
|
Bibliografický záznam:
|
WEYR, František. Konec zmocňovacích zákonů. Obzor národohospodářský XLII. (1937). Praha:Pražská akciová tiskárna. 1937, roč. XLII., s. s. 345–347. Dostupný také z WWW www.bibliothecaeconomica.cz/library/
|
|
Nakladatel:
|
Pražská akciová tiskárna
|
|
Rok:
|
1937
|
|
Ročník:
|
XLII.
|
|
Rozsah stran:
|
s. 345–347
|
|
|
|
|
Dostupnost v BE:
|
Volně ke stažení
|
Abstrakt:
Článok sa zaoberá delegovaním zákonodárnej moci, kedy parlament v mimoriadných pomeroch deleguje právomoci na vládu prostredníctvom tzv. zmocňovacieho zákona.
(Vyoral Martin)
Hodnocení:
Československá vláda sa rozhodla nepokračovať v zmocňovacom zákone, ktorý bol zahájený v roku 1920. Politická ideológia zmocňovacieho zákona žiadala, aby pokiaľ možno o všetkom rozhodoval zvrchovaný ľud alebo orgán im besporstredne dosadený. Zrušenie tohto zákona viedlo k delegácii zákonodárnej moci. Problém zmocňovania a delegácia má juristickú a hospodársku stránku. Juristická stránka hovorí, že ak rozdelí najvyšší štátny orgán jednotlivé kompetencie na nižšie orgány, je jasné, že týmto nižším orgánom nemôže prislúchať právo, aby svoje kompetencie navzájom lubovolne medzi sebou presúvali. Hospodárska stránka vychádza v podstate z úvach technického rázu. Na konci textu autor nastoluje otázku či zostáva demokracia, ktorá sa slobodne a dobrovolne vzdáva svojej podstaty ešte demokraciou? Inými slovami: má demokracia ako vládna forma právo na sebevraždu? Autor na tieto otázky odpovedá záporne.
(Vyoral Martin)